Temné miesta (Dark places) - 4/12
Vstupná miestnosť základne bola prázdna. Stopy po minulých bojoch zo S.H.I.E.L.D.- om boli odstránené a tak Clint vedel, že obavy sú opodstatné. Kryl chrbát Natashi, ktorá sa popri stene zakrádala k dverám do riadiacej miestnosti. Coulson s Hunterom a Skye šiel prvou chodbou vedúcou do skladu a Morseová s Mackom šli k riadiacej centrále inou cestou. Už dlhšie sa nikto z nich neozval, no Clint sa sústredil na Nat a myslel si, že nepotrebujú pomoc. To však bola chyba. V tej chvíli sa otvorili dvere a vyšli ozbrojené sily HYDRY. Všetko by bolo v pohode, keby nedržali Coulsonovmu tímu, zbrane pri hlavách, takže nič v pohode nebolo.
„Odhoďte zbrane, inak vašim kamarátom prevŕtam hlavu guľkou!“
Clint nebol práve ochotný poslúchnuť, no spravil to. Keď ho Nat nasledovala, pribehli k nim dvaja z chlapov v obleku, vykrútili im ruky za chrbát a posotili k ostatným zajatcom. Natasha bola v zajatí strašne nerada, no tiež nerada ohrozovala život priateľov a tak sa nebránila.
„Šéf bude mať radosť.“ Sykavý hlas vedúceho tohto HYDRA tímu bol viac než otravný. „Zaveďte ich do V.I.P. hotela!“ Jeho smiech bol ešte otravnejší.
Všetci väznitelia postrčili svojich zajatcov a viedli ich zničenými chodbami. Na konci jednej otvoril pancierové dvere, nasadili im putá a strčili ich do úplnej tmy v cele. Potom zabuchli a dvere a zamkli. Posledné čo agenti začuli boli vzďaľujúce sa kroky.
„Je niekto zranený?“
„Nemyslím, že áno agent Coulson. To vaše zajatie bolo príliš rýchle. Čo ste preboha robili?!“ Natasha nebola podráždená často, no zajatie naozaj, naozaj neznášala.
„Tá žena bola dobrá.“
„Aká žena, Hunter?“
„Viper. Nevidela si ju Bobbi?“
„Toto začína byť zlé.“ Clint si vzdychol.
„Tomu ver.“
Alexa bola už po porade, keď za ňou doliezli tí dvaja vedci. Rada im odsúhlasila program DRYA a tiež projekt LION čož znamenalo, že sa bude oslavovať. Až sa tí tupci, vrátia, samozrejme. Teraz sa však treba venovať týmto.
„Áno?“
„Už dlhšie nedostávame žiadne správy od nášho tímu. Myslíte, že sa niečo stalo?“
„Keď bojuješ, ťažko odosielaš správy.“
Od ďalších otázok ju zachránil zvoniaci telefón. Simmonsová s Fitzom odišli a ona zdvihla.
„Mami?“
„Áno Nikolai?“
„Kde si? Dlho sme ťa nevideli.“
„Na základni, zlato. Viem, keď dokončím čo mám, prídem. Sľubujem.“
„Chýbaš nám.“ I keď už mali 16, Alexa milovala to ako stále nezištne prejavovali svoju lásku k rodičom. I keď nechápala, prečo ju rovnako ako jej prejavujú aj otcovi, nevadilo jej to.
„Aj vy mne. Ako sa máte? Čo škola?“
„Super, mami. V škole je fajn. Učiteľky sa už na vás s ocinom nevypytujú, tak to je v pohode.“
„Mhm. Je Nika tam?“
„Áno, tu som. Si v poriadku, mami?“
„Áno samozrejme.“ Alexa sa neprestávala usmievať. Svoje dvojičky, cez to všetko, koľko bolesti ju stál ich živit, milovala. „A vy?“
„Áno mami. Je ocino pri tebe?“
„Nie, nie je. Je na misií.“
„Bude v poriadku?“
„Áno mal by byť. Clint si na seba už len dá pozor, nie? “ Dá si pozor. Musí si dať...
