Úsmev - SLASH - Clint Barton (Hawkeye) x Phil Coulson
Coulson sa zamyslene pozeral cez okno na padajúci dážď. Jeho tím bol v bezpečí, Hydra znova bez jednej hlavy a ďalšie jej zatiaľ nedorástli. A istý agent, ktorý sa mu v posledných mesiacoch nedal spávať, bol niekde tam vonku. Aspoň si to myslel. V zamyslení si ani nevšimol, že Skye vošla do miestnosti.
„Máme návštevu. Je tu ten lukostrelec.... veď viete. Hawkeye, myslím.“ Skye hovorila bezstarostne, no Coulson sa tak necítil. Po tom čo o sebe, ale tiež o tom lukostrelcovi a vzťahu k nemu zistil, sa necítil na to aby mohol z Bartonom hovoriť.
„Áno Hawkeye. Agent Barton. Poznám ho.“ Phil bol jedným z tých ktorý vedeli skryť svoje emócie a presne to teraz robil. Skye si všimla istú jeho nerozhodnosť, no nevedela čo ju spôsobuje.
Nasledoval Skye dolu po schodoch.
„Ako nás našiel? Veď Ihrisko je mega tajná základňa.“
„Neviem. Možno ho za nami poslal Fury. Alebo prišiel sám. Nerobí mu to problém. Je dobrý.“
Phil sa jemne usmial. Clint bol dobrý v tom čo robil. Oveľa lepší ako on kedy bude. Nezaslúži si ho, aj keby to Barton cítil rovnako. Asi by mal zavolať Audrey.
Zišli dole. A on tam stál. Opieral sa o stôl a usmieval sa. Ten úsmev prinútil Coulsona usmiať sa tiež.
„Nečakal som vás tu. Zostanete dlhšie?“ Phil sa rozhodol držať konverzáciu na oficiálnej úrovni. Skye sa pravdepodobne pokladala za prebytočnú a nechala ich samých.
„A čo ste čakal? Že sa pripojím k Hydre?“
„To popravde nie. Iba... je pre mňa nečakané, že ste sa objavil práve tu.“ Coulson sa neprestával usmievať. Barton ten úsmev poznal. Bol ako úsmev tej ženy. Nevedel prečo o svojej matke uvažoval ako o tej žene. Asi preto, že zomrela keď mal dva roky. A on si z nej pamätal len ten úsmev. Miloval ten úsmev. Na Philovi možno nielen ten.
„Som rád že žijete a ste späť v činnosti. Chýbali ste.“ Clint sa cítil ako školák, ktorý sa priznával, že počmáral zošit spolužiaka. Teda rovnako trápne.
Phil si jeho nervozitu všimol, no nereagoval na to. Vedel že ľudia ako Barton sa boja svojich „slabostí“.
„Chýbal by som konkrétne vám?“ Coulson sa usmieval. Stále. A vtedy Úžasný Hawkeye, ktorý mal svoje konanie vždy pod kontrolou, urobil v podstate nepochopiteľnú vec. Pristúpil k Philovi a skôr ako stihol starší agent niečo povedať, ho pobozkal. A Coulson mu bozky opätoval. Čo už bola minimálne druhá nepochopiteľná vec, ktorú Barton zažil v priebehu posledných minút.
„Takže som ti chýbal.“ Myslieť na dodržovanie protokolov v oslovovaní, bolo asi to posledné, čo Phila zaujímalo.
„Áno.“ Clint sa usmial. A Coulson musel pripustiť, že ten úsmev miluje. A určite nielen ten.
