1 - Vraždenie rodných a Eilonwina prísaha

Nezhody s originálom mi prosím odpustite, jedná sa o fan fiction.

Po tom čo Ungoliant vysala Valinorské stromy zahalila nádherné mesto elfov a Valarov tma.  A vtedy Feanor porušil svoje vyhnanstvo a vyšiel z Formenosu, plný žiaľu zo smrti otca a straty silmarilov a vyšiel na nádvorie na vrchole Týny, v meste Tirion a prehovoril k zhromaždeným elfom. Hovoril dlho a ohnivo a mnoho elfských mužov prijali jeho myšlienky k odchodu. Rody Fingolfina a Finarfina sa rozdelili v názoroch, no ich synovia aj Galadriel, noldorská kňažná, ktorá tam stála ožiarená hviezdami, túžili odísť. Podobne zmýšľala aj Eilonwe, dcéra Elmenam ktorý slúžil Fingolfinovi a teraz pri ňom stál spolu s dcérou. Nakoniec sa všetci Noldor rozhodli odísť, napriek strašným slovám Prísahy Feanora a jeho synov.

Zástup Noldor sa teda dal na cestu a nezastavili ich ani slová Manweho herolda, slepo nasledovali Feanora. Ten viedol ľud rozdelený na dve časti: ľud pod vedením Fingolfina a Finarfina a Feanorov ľud, na sever. Obidve významné noldorské ženy, Galadriel ako kňažná a Eilonwe ako bojovníčka, stáli v zástupe mladších Finweho synov, no nebol im určený rovnaký osud. Z mužmi šli aj ich rodiny, no matka synov Feanora, Nerdanel, ako jedna z mála žien, nechcela ísť so svojím mužom a jeho rozhodnutie jej pripadalo hlúpe. Videla totiž temnotu v ich osudoch,

Prišli k Alqualondu, lebo na cestu do Stredozeme, potrebovali Telerské lode. Tí sa však svojich krásnych bielych lodí vzdať nechceli, čo rozčúlilo Feanora a z hnevom prehovoril k pánovi Teleri, Olwemu.

„Zriekaš sa nášho priateľstva, v hodine našej núdze? Neboli sme to vari my, ktorí vytesali vaše mesto, keď ste sem prišli z prázdnymi rukami?“

Olwe mu však mierne odpovedal : „Nezriekam sa priateľstva. Naše lode sú však pre nás, ako vaše kamene pre vás. Nedáme vám ich, lebo už nikdy nespravíme nič také ako sú oni.“

Feanor sa zachmúril a vyšiel z mesta a začal zhromažďovať armádu. Vtedy sa Eilonwe v Fingolfinovom tábore zmocnilo podozrenie a tak sa rozhodla ísť k Maedhrosovi, ku ktorému chovala veľkú náklonnosť. Ten ju prijal vo svojom stane. Chvíľu stáli oproti sebe mlčky a potom ticho prehovorila Eilonwe.

„Maedhros. Nevidí vari tvoj otec, že cez Teleri neprejdeme. Čo chce urobiť?“

„Prečo sa pýtaš, dcéra Elmenova?“ odvetil, na Eilonwin smútok, chladne červenovlasý mladík.

„Videla som tmu, syn Feanora. Zahaľovala nás všetkých krvavým plášťom.“ Odvetila Eilonwe  a chytila Maedhrosovu tvár. „Čoskoro dôjde k veľkému krvipreliatiu.“

„Možno.“ Maedhros náhlivo vyšiel zo stanu a Eilonwe sa ponáhľala za ním. Cestou sa k nim pripojili aj Maedhrosvi bratia, Maglor, Celegorm, Curufin, Caranthir, Amrod a Amras. Feanor ich zavolal k sebe a pokynul aj Eilonwe.

„Možno by ste chcela odísť, dcéra Elmenova.“ Povedal smerom k Eilonwe.

„Pôjdem kam pôjdete vy, pane. Chcem sľúbiť vernosť domu Feanora.“

„Na svoj meč?“ s úškrnom poznamenal Feanor.

„Na svoj meč.“

„Tak máte príležitosť dokázať to.“ Feanor teraz pokynul k svojmu ľudu. „Ideme si vziať to čo potrebujeme.“

Zástup elfov sa vydal k Alqualondu, tam začal nastupovať do lodí Teleri a zabíjať každých kto im v tom bránil. Keď prišiel zvyšok zástupu, aj Fingolfin a Finarfin sa domnievala, že to Teleri zaútočili na Noldor a pomohli im.

Nastúpili na lode a vydali sa na cestu na mori. Tam začala búrka, lebo Valar sa hnevali a mnohé lode Noldor stroskotali. Vtedy na skalu vystúpil najväčší herold Manweho, sám Mandos a vyriekol slová o prekliatí Noldor pre ich činy a táto reč bola nazvaná Sudba Noldor alebo Proroctvo Severu. Vtedy sa Finarfin pohnutý jeho slovami vrátil a bolo mu odpustené, no jeho deti išli ďalej s Fingolfinom. Na druhom brehu malo však prísť k ďalšiemu deleniu Noldor, lebo ako predpovedal Mandos, Noldor sa budú zrádzať navzájom a nenájdu spoločnú reč.