Temné miesta (Dark Places) - 11/12

Alexe sa teraz nechcelo vrátiť späť. Bude to tam kopu hlásení, opráv a vecí, ktoré ju vonkoncom nezaujímali. A tak šla na miesto kde ju to zaujímalo. Nad jedným z mostov v New Yorku, našla plošinu, kde sa dalo pohodlne usadiť. Po čase sa už naučila vyliezť tam tak aby si ju nikto nevšimol. A keby si aj všimol, stále tu boli preukazy S.H.I.E.L.D.-u, ktoré jej umožňovali pohybovať sa absolútne všade. Nejako nemala odvahu ísť za deťmi, alebo za Clintom, či niekým iným. A tak tam sedela, pozerala na autá, ktoré sa hnali ktovie kam a pozorovala hlbokú vodu. Až teraz si začínala uvedomovať aké boli posledné mesiace jej života nezmyselné. Nemohla s ním byť, nie nemohla! Po tom čo jej spravil s ním určite byť nemohla.  Mal čakať, áno mal. A ona mu už nebola zaviazaný ničím. A predsa ho milovala. Láska bola pre deti, v tom mala Natasha pravdu. Zabíjalo ju to a predsa jej to dávalo krídla. Pomaly zliezla a rozhodla si nadobudnúť odvahu a ísť za deťmi.

 

„Ahoj mami.“

„Ahoj.“ Nesmelo sa usmiala. Hanbila sa, že u nich tak dlho nebola a keď konečne prišla, len spala.

„Veď poď. Uvarím ti čaj?“ všimol si Niko jej nerozhodnosti.

„Ako bolo v práci mami?“

„Bolo to ťažké ale inak fajn.“ Alexa sa usmiala a sadla si na bielu pohovku. Mala rada bielu, i keď nosila len čierne veci. Bielu by na seba nedala hlavne z toho dôvodu, že jej pripadala čistá, taká ako ona nikdy nebude.

„Ocino.“ Alexa cítila, že Nika je trochu v rozpakoch keď sa na to pýta a tak ju nenápadne posmelila. „On za nami nepríde?“

„Príde neboj. Ja ho už len presvedčím aby prišiel, dobre?“

„Mhm.“

„Tak. Ako v škole?“

„Super mami. Mám najlepší prospech z celého ročníka.“

„To sa teším Nika. A ty, Nikolai?“

Chlapec sa zapýril. Škola mu nešla tak dobre ako Nike, Alexa sa však na neho nehnevala, aj keď by bola rada keby jej deti vyštudovali dobré školy z dobrých prospechom, lebo ona tú možnosť nemala.

„Vieš on sa ani nesnaží! Má oči len pre tú, Karin sa volá, že? Karin, no.“

Alexa sa musela zasmiať. Nika jej vždy pripomínala malé dieťa, no teraz duplom. No iné deti by nechcela.

„Naozaj? A že si sa nepochválil.“ Nachvíľu zahrala urazenú, no potom sa usmiala. „Mne to nevadí. A ani ocinovi nebude, bude rád. Tak?“

„Hej.“ Zamrmlal Niko. „Je fakt super.“

„Aké má priezvisko? Teda, kto sú jej rodičia?“

„Hillová. Ale jej rodičov nepoznám.“

A teraz bola naozaj prekvapená. „Hillová. Karin Hillová? Veď to je Mariina neter! To som nevedala, koho budem mať v rodine.“ Zasmiala sa. Musí jej to pri najbližšej príležitosti oznámiť.

Vtedy zaštrkotali kľúče v zámke. Všetci zmĺkli a pozerali na príchodzieho, každý z inými pocitmi. A väčšinou to boli pocity zmiešané.

„Nejdem nevhod?“ Clint sa usmial a keď ich zbadal tak pokope pochopil. Toto je teraz jeho rodina.

Nika aj Nikolai sa pozreli na mamu akoby z otázkou, no tá sa len usmiala a tak sa rozbehli k otcovi a vrhli sa mu okolo krku. Clint ich chvíľu len tak objímal a potom sa otočil na Alexu. Plakala. Pustil deti a objal ju. A deti sa k nim pridali. Boli to oni. Boli rodina.

„Zajtra vás beriem do Avengers Tower. A žiadne námietky, Alexa!“

A Alexa žiadne námietky nemala.

Ten večer nešli spať tak skoro. Takmer do polnoci sedeli v obývačke, rozprávali sa. Rozprávali si príbehy z práce a deti im rozprávali tie zo školských lavíc. Clint sa podobne ako Alexa potešil, možného príbuzenstva s klanom Hillových. Keď deti odišli spať, zostali Clint a Ro v obývačke chvíľu ticho.

„Som rád, že sme späť. Taký aký sme.“

„Sľubujem že ťa nemám rád, Ro, vieš?“ dodal po chvíli. To bolo ich „ľúbim ťa“ – „sľubujem že ťa nemám rád“. Neboli obyčajný pár a ani nikdy nechceli.

Ronin sa usmiala. „Aj ja sľubujem.“

Zaspali v objatí. Znova po dlhom čase len oni. Spolu.